Matej Beňuš: Naše rodinné striebro

Na olympijské hry do Ria cestoval s túžbou priniesť domov medailu. Vrátil sa so striebrom, ktoré má pre neho cenu zlata. Ešte aj teraz, niekoľko mesiacov po olympiáde, mu pri pohľade naň zažiaria oči. V tej chvíli v nich vidíte hrdosť, radosť, ale aj pokoru. 

Matej, netajíš sa tým, že si flegmatický typ. Ako na teba pôsobil mediálny záujem, ktorý spustila strieborná medaila na olympiáde.

Beriem to ako súčasť mojich povinností. Niekedy by som chcel všetkým odpovedať naraz, ale to nejde. Chápem. A vlastne sa aj teším, lebo tieto povinnosti – sú príjemné, keďže sa spájajú s mojim úspechom. Poctivo chodím na tlačovky, aj individuálne stretnutia :)

Počas tvojej striebornej jazdy na olympiáde v Riu si asi 15 minút figuroval na zlatej priečke. Dúfal si, že vyhráš? Respektíve, bol si z výsledku sklamaný?

Dúfať som dúfal, ale čakal som do poslednej minúty. Na štarte za mnou bolo ešte veľa dobrých súperov. Mohlo to skončiť hocijako. O sklamaní zo striebra sa však nedá hovoriť. Iba o veľkej radosti.

Voda je živel, treba ísť s ňou, nie proti nej,“ tvrdí úspešný slovenský olympionik Matej Beňuš.

Zdá sa, že čoho sa vo vode dotkneš sa mení na úspech. Máš naň recept, veď my sa chceme učiť od najlepších...

Dávame si s tímom čiastkové, aj dlhodobé ciele. Ideme naozaj tréning od tréningu, krok za krokom. Pri tejto olympiáde som 11 mesiacov vedel, že som nominovaný. Mal som oproti ostatným inú prípravu, lebo som absolvoval všetky tréningové kempy na oficiálnom kanály v Riu, nemusel som štartovať na žiadnych ďalších nominačných pretekoch. Mal som dostatok času pripraviť sa najlepšie ako viem – psychicky, aj fyzicky.

Tak nám prezraď ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň?

Veľmi záleží na tom, v akej sme fáze sezóny. Teraz napríklad je to trošku voľnejšie, zimná príprava začne niekedy v októbri – vtedy je to hlavne posilňovňa, telocvičňa, v zime bežky a hokej. V lete – sme dvakrát denne na vode plus posilňovňa a beh. Dôležitou súčasťou tréningu je aj regenerácia a psychická pohoda.

Ivana, ako si ty prežívala Matejov úspech. Muselo to byť aj nervydrásajúce, aj dojemné...

Prežívala som to veľmi a ešte viac som sa tešila. Keď mi Matej zavolal, bol to naozaj fantastický moment. Trošku mi aj bolo ľúto, že tam nie som s ním. Ale deti by som samé zase na tak dlho nenechala.

Športoví odborníci najmä v poslednej dobe radi poukazujú aj na význam zdravej životosprávy, trendy idú dopredu, stále sa objavuje niečo nové. Máš ty nejako špeciálne upravenú stravu?

Matej: Určite nie tak ako musia mať vytrvalostní alebo siloví športovci. Mám len nejaké obmedzenia – nesmiem jesť veľa tukov. Meriam 198cm, nemôžem si dovoliť byť ťažký, lebo potom by som ťahal tie svoje kilá na lodi.

Ivana: Celkovo sa doma snažíme jesť veľmi zdravo. Aj príprava jedla je celorodinnou záležitosťou, veľmi nás to všetko spolu baví. Nemáme však problém dať si občas aj kačku s lokšami. Inak je to väčšinou naozaj veľa zeleniny, chudé mäso, šaláty, ľahké cestoviny.

Ako je to s tvojou stravou na sústredeniach?

Ivana: Keď som s ním, napríklad v takej Austrálii, tak normálne varím. Alebo grilujeme. Vonku je nádherne, na grile urobíme nejaké mäsko a k tomu šalát a je to.

Matej: A inak, keď Ivka nie je som mnou, je to to isté, ibaže ma nelákajú sladkosti v našej chladničke, ktoré mám veľmi rád.

A čo pitný režim, tam tiež nie sú nejaké extra pravidlá?

Matej: Dôležité je mať stále so sebou fľašu vody. Na to sme naučili už aj Simonka, tak to praktizujeme všetci. Ja samozrejme pijem viac, lebo viac vypotím. Vlastne len vodu. Aj regeneračné suplementy si zarábam do vody.

Už je jasné, že tebe psychickú pohodu zabezpečuje predovšetkým manželka Ivana a Tvoji synovia trojročný Simon a ani nie ročný Tobiáš, ktorý práve začal chodiť.

Matej: Pohoda? Po psychickej stránke je to najlepšie, čo môžem prežívať, ale po fyzickej – celkom zaberačka. Obaja synovia sú veľmi aktívni, takže s nimi denne chodíme von, do lodenice, do posilňovne, kde chodíme celá partia aj s deťmi. Fascinuje ma ako veľa a radi jedia a málo plačú. Okrem toho musím povedať, že doma Ivanke aj pomáham s domácimi prácami. A eštte, že som permanentne unavený.

Ivana: Áno, my máme veľmi malý byt a v ňom nemáme ani umývačku na riad, takže Matej, keď je doma, mi naozaj pomáha. Okrem vysávania, to nemá rád, lebo je to hlučná činnosť. Vôbec, máme fantastické rodinné zázemie, naozaj aktívnych a milujúcich starých rodičov, ktorí sú nám veľkou oporou.

 

Vy dvaja sa naozaj tak skvele zhodnete vo všetkom?

Matej: Aj áno, obaja sme dosť flegmatické typy, nielen ja. U nás, keď už príde k nejakému rozporu, je to krátko a intenzívne, žiadne hlučné Taliansko.

Ivana: Áno, nehádame sa. Matej je veľmi dobrý a starostlivý otec, so Simonom majú spoločné aktivity, aj navarí. Rozumieme si a takmer vo všetkom sa zhodneme.

Ale predsa len je jedna vec, na ktorej sa – aspoň momentálne – nezhodnete?

Matej: Ja hovorím, že nám dve deti stačia.

Ivana: A ja ešte veľmi chcem dcéru, lebo verím, že naše deti majú naozaj šťastné a plnohodnotné detstvo. Sú stále s nami – cestujú, sú súčasťou všetkého, čo s nami súvisí. Nášmu – aj ďalšiemu dieťaťu by sme vedeli dať veľa.

Matej: Keď sa tak stane, bude to náhoda. Aj moja mama mi vždy hovorievala ako ma vlastne nechceli, ale akí sú radi, že ma majú.

Budú vaši synovia pokračovať v rodinnej športovej tradícií?

Matej: Určite budú chodiť na nejaký šport, sú pohybovo aj sluchovo nadaní, tak k tomu pridáme aj hudobný nástroj, nech sú všestranní. Veď aj baby idú na gitaristov :) , mám to odskúšané.

Ivana: Keď sme sa zoznámili, Matej tvrdil, že vie hrať na gitare. Keď však prišlo naozaj na hranie, povedal, že bol na jednej hodine a vie pár akordov.

Matej: Ale zabralo to :)